Abstract:
Nhwehwjmu yi botaej ne sj jhwehwj semeotese mpjnsjmpjnsjmu a jfa nsjnkyerjnne
binom a jwc nnua annwenej mu nkyerjkyerjmu a ɛda adi wɔ mu, na afei ahwj
nsunsuansoc a nsjnkyerjnne a duadwumfoc nam wcn duadwini so nwene. Menam
kwalitetifo ne fa a jyj ‘ethnography’ kwan so dii me dwuma no. Mede mfitiasej
nsjmmoano ne mmataho nsɛmmoano na jyjj mpjnsjmpjnsjmu yi. Menyaa mfitiasej
nsjmmoano yi firii Asante Mantam mu duadwumfoc num a wcn mu mmijnsa wc
Ahwia na mmienu nso wc Kumase Amammerj Fie. Mede bosoom mmienu na boaboaa
duadwumfoc nsjnkyerjnne aduonu a mede mpjnsjmpjnsjmu wɔ me dwumadie yi mu
Anobaabaej adwumayjdej na mede dii dwuma yi titire wɔ nhwehwjmu yi mu.
Ahohyjmu nhwjej nso yj adwumayjdej baako a mefaa so de nyaa nsjmmoano de dii
dwuma yi. Ɛdaa adi sɛ, duadwumfoɔ nsjnkyerjnne bi yj dej jkyerj ahemfie
nsjnkyerjnne, deɛ jkyerj adinkra nsjnkyerjnne anaa ahyjnsodej ne dej jkyerj Akanfoc
mmj ankasa. Afei, nsunsuansoc a nsjnkyerjnne no de brj kurommafoɔ bi ne sɛ, jbjboa
ma adesuafoc, nhwehwjmufoc ne amamfoc ahunu hia a jhia sj wcte wcn ani kchwj
duadwinis adwuma no
Description:
Mpɛnsɛmpɛnsɛmu dwumadie a Ɛfiri Suapɔn ne fa a ɛhwɔ Akan-Nzema kasa ho
adesua so de kɔma “School of Graduate Studies”
Yei ne ahiadeɛ baako a ɛbɛma Suapɔn no ama me
Master of Philosophy
(Ghanaian Language Studies-Twi)
ɛwɔ University of Education, Winneba.
2023