Abstract:
Nhwehwԑmu dwumadzi yi yԑ nyԑe ‘yi’ na ne ntoado ne semantsese na pragmatsese
mpԑnsapԑnsamu a ↄtwe adwen si nsԑm ahorow a ‘yi’da edzi wↄ mu na ‘yi’ ne nkyerԑase
ahorow a ↄda edzi wↄ Mfantse kasa mu ber a wↄdze edzi dwuma wↄ kↄntԑste ahorow mu.
Nhwehwԑmu yi dze praemeri na sekendri mboanosԑm dzii dwuma. Nhwehwԑmu yi dze
nyiyimu kwan a ogyina botae do paaw esuafo na mpanyimfo a wↄyԑ Mfantsefo fii Ajumako
a ↄwↄ Mfinimfin Mantↄw mu nye hↄn dzii dwuma. Migyinaa Nkasafua hɔn Pragmatsese
Adwensu do pԑnsapԑnsaa mboanosԑm no mu. Dԑm adwensu ebien yi aboa ada ‘yi’ ne
nkyerԑase ahorow a ↄda edzi wↄ Mfantse kasa mu edzi. Nhwehwԑmu yi ada no edzi dԑ ‘yi’
wↄ n’enyido ntsease a ↄyԑ ne nkyerԑase tsitsir kor na Mfantsefo tum dze ‘yi’ kyerԑ ntsease
ahorow wↄ kↄntԑste ahorow mu ma ‘yi’ nya nkyerԑase afofor. Ne ntsease ntserԑwmu yi mu
bi nye ‘yi’ n’enyido ntsease no wↄ twaka a ↄma hↄn so nya twaka bi. Ntsease ntserԑwmu
no mu bi so nnye ‘yi’ n’enyido ntsease no nnyi twaka, wↄyԑ soronko. Nhwehwԑmu yi ada
no edzi dԑ nnyԑ aber nyinara na ‘yi’ kyerԑ adwen bi dԑ ‘erefa biribi efi beebi’. Bio, ada no
edzi so dԑ Mfantsefo hↄn suahu a wonya fi hↄn daadaa asetsena mu nye hↄn amambra mu
na nyimdzee nye nsusui a wↄwↄ fa ndzԑmba a etwa hↄn ho ehyia ho na kↄntԑste a wↄdze
‘yi’ dzi dwuma wↄ mu no boa ma wotum dze ‘yi’ da ntsease ahorow edzi wↄ Mfantse kasa
mu.
Description:
Nhwehwԑmu dwumadzi a medze ama University of Education, Winneba ne fa a
ↄhwԑ Ghana kasa ahorow ho adzesua do no ne fa a ↄhwԑ Akan-Nzema kasasua na
“School of Graduate Studies”.
Iyi bԑka ho bi ma esuapↄn no ama me
“Master of Philosophy
(Ghanaian Language Studies-Mfantse)” abↄdzin.